https://play.google.com/store/apps/details?id=com.eset.endpoint

Oficiálny web Vatikánu      kbs       VaticanNews       tkkbs      TV LUX LIVE     TV NOE LIVE

Sv. Otec Lev XIV (zdroj: vatican.va): Najvyšším pravidlom v Cirkvi je láska. Nikto nie je povolaný dominovať; všetci sú povolaní slúžiť. Nikto by nemal vnucovať svoje vlastné názory; všetci sa musíme navzájom počúvať. Nikto nie je vylúčený; všetci sme povolaní zúčastňovať sa. Nikto nevlastní celú pravdu; všetci ju musíme pokorne hľadať a hľadať ju spoločne.

Trnavská novéna - 2025 - program

Sviatok posviacky Lateránskej baziliky, najstaršej baziliky v Ríme

V nedeľu 9. novembra slávi Cirkev sviatok Posviacky Baziliky svätého Jána v Lateráne, prvej baziliky postavenej v Ríme.  Lateránsku baziliku svätého Jána posvätil pápež Silvester 9. novembra roku 324. Sviatok posviacky baziliky sa začal ako miestna slávnosť obmedzená na mesto Rím, no neskôr sa rozšíril na celú Rímskokatolícku cirkev.  Pápež Benedikt XVI. v novembri 2008 pripomenul: „Táto bazilika bola prvou, ktorá bola postavená po edikte cisára Konštantína, ktorý v roku 313 udelil kresťanom slobodu vyznávať svoje náboženstvo... Ten istý cisár daroval pápežovi Melchiadovi majetok rodiny Lateránov a nechal tu postaviť baziliku.“ Pre katolíkov je veľmi dôležité, aby boli slávnosti, ako je posviacka baziliky, zaradené do liturgického kalendára, pretože priamo odkazujú na bohoslužbu Cirkvi, na pamiatku tých, ktorí nás predišli na tejto zemi, a na históriu putovania viery počas storočí.

„Uctením posvätného chrámu chce človek vyjadriť lásku a úctu k rímskej Cirkvi, ktorá, ako potvrdzuje svätý Ignác Antiochijský, ,predsedá v láske‘ celému katolíckemu spoločenstvu“ (Benedikt XVI.).  Zdroj: Aciprensa/Cirkev.cz,  TK KBS,

Sv. Otec Lev XIV (zdroj: vatican.va):  Chudobní môžu byť svedkami silnej a neochvejnej nádeje práve preto, že ju stelesňujú uprostred neistoty, chudoby a nestability. Nemôžu sa spoliehať na istotu moci a majetku; naopak, sú im vydaní na milosť a často aj obeťami. Svoju nádej musia nevyhnutne hľadať niekde inde. Keď uznáme, že Boh je naša prvá a jediná nádej, aj my prechádzame od prchavých nádejí k trvalej nádeji . Keď si raz želáme, aby nás Boh sprevádzal na ceste životom, materiálne bohatstvo sa relativizuje, pretože objavujeme skutočný poklad, ktorý potrebujeme. Slová, ktoré Pán Ježiš povedal svojim učeníkom, zostávajú silné a jasné: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú.“ ( Mt 6, 19-20).

Sv. Otec Lev XIV (zdroj: vatican.va):  Na kríži nás Ježiš učí, že človek sa nerealizuje v moci, ale v dôvernej otvorenosti voči druhým, aj keď sú nepriateľskí a nepriatelia. Spása sa nenachádza v autonómii, ale v pokornom uznaní vlastnej potreby a v schopnosti ju slobodne vyjadriť. Naplnenie našej ľudskosti v Božom pláne nie je aktom sily, ale gestom dôvery. Ježiš nezachraňuje dramatickým zvratom, ale tým, že žiada o niečo, čo si sám nemôže dať. A práve tu sa otvárajú dvere k pravej nádeji: ak sa aj Boží Syn rozhodol nebyť sebestačný, potom aj náš smäd – po láske, po zmysle, po spravodlivosti – je znakom nie zlyhania, ale pravdy. Túto pravdu, zdanlivo takú jednoduchú, je ťažké prijať. Žijeme v dobe, ktorá odmeňuje sebestačnosť, efektivitu, výkon. A predsa nám evanjelium ukazuje, že miera našej ľudskosti nie je daná tým, čo dokážeme dosiahnuť, ale našou schopnosťou nechať sa milovať a v prípade potreby aj pomáhať. Ježiš nás zachraňuje tým, že nám ukazuje, že prosiť nie je nehodné, ale oslobodzujúce. Je to cesta von zo skrytosti hriechu, aby sme sa opäť dostali do priestoru spoločenstva. Hriech od počiatku plodí hanbu. Ale odpustenie – skutočné odpustenie – sa rodí, keď sa dokážeme postaviť svojej núdzi a už sa nebojíme odmietnutia.

Sv. Otec Lev XIV (zdroj: vatican.va): Povzbudzujem vás, aby ste nerobili rozdiely medzi tými, ktorí pomáhajú, a tými, ktorým sa pomáha, medzi tými, ktorí dávajú, a tými, ktorí prijímajú , medzi tými, ktorí sa prezentujú ako chudobní, a tými, ktorí cítia potrebu ponúknuť čas, zručnosti a pomoc. Sme Cirkev Pána, Cirkev chudobných, všetci vzácni, všetci účastníci, každý nositeľ jedinečného Božieho slova. Každý z nás je darom pre ostatných. Zbúrajme múry. Ďakujem tým, ktorí pracujú v každom kresťanskom spoločenstve, aby uľahčili stretnutia medzi ľuďmi, ktorí sú rôzni pôvodom, svojou ekonomickou, psychologickou a emocionálnou situáciou. Len spolu, len ako jedno Telo, na ktorom sa aj tí najkrehkejší podieľajú s plnou dôstojnosťou, budeme Telom Kristovým, Božou Cirkvou.

Učiteľka dá Jankovi poznámku: 

             "váš syn nič nevie."
Otec dopíše:      

            "a preto chodí do školy..."

Učiteľka v materskej škole pozorovala deti za svoje triedy, ako si maľujú obrázky. Prišla aj k malému dievčatku, ktoré sústredene maľovalo svoj obrázok. Na otázku, čo to bude, dievčatko odpovedalo: „Maľujem Boha.“

Učiteľka sa niekoľkokrát nadýchla, a potom si dovolila poznamenať: „Ale Boha žiadny človek nikdy nevidel, a tak nikto z ľudí nevie, ako vyzerá.“

Sv. Otec Lev XIV (zdroj: vatican.va): Aj táto doba, v ktorej žijeme, si vyžaduje uzdravenie. Náš svet je poznačený ovzduším násilia a nenávisti, ktoré ponižujú ľudskú dôstojnosť. Žijeme v spoločnosti, ktorá ochorie kvôli akejsi „bulímie“ prepojení na sociálnych sieťach: sme hyperprepojení, bombardovaní obrazmi, niekedy falošnými alebo skreslenými. Sme zahltení nespočetnými správami, ktoré v nás vyvolávajú búrku protichodných emócií. V tomto scenári je možné, že v nás vznikne túžba všetko vypnúť. Môžeme sa rozhodnúť, že už nebudeme cítiť nič. Dokonca aj naše slová riskujú, že budú nepochopené, a môžeme byť v pokušení uzavrieť sa do ticha, do nedostatku komunikácie, kde si napriek našej blízkosti už nedokážeme povedať tie najjednoduchšie a najhlbšie veci.

Drahí bratia a sestry, prosme Pána, aby sme sa naučili komunikovať s úprimnosťou a rozvážnosťou. Modlime sa za všetkých, ktorých zranili slová iných. Modlime sa za Cirkev, aby nikdy nezlyhala vo svojom poslaní viesť ľudí k Ježišovi, aby počuli jeho Slovo, boli ním uzdravení a stali sa nositeľmi jeho posolstva spásy.

Sv. Otec Lev XIV: Náš vzťah s Bohom je na prvom mieste. Hoci je pravda, že musíme žiť svoju vieru konkrétnymi činmi, verne si plniť svoje povinnosti podľa nášho životného stavu a povolania, je nevyhnutné, aby sme tak robili až po rozjímaní nad Božím slovom a počúvaní toho, čo Duch Svätý hovorí nášmu srdcu. Preto by sme si mali vyhradiť chvíle ticha, chvíle modlitby, chvíle, v ktorých sa, utíšiac hluk a rozptýlenia, v jednoduchosti srdca sústredíme pred Bohom. Toto je rozmer kresťanského života, ktorý si dnes potrebujeme obzvlášť znovuobjaviť, ako hodnotu pre jednotlivcov a komunity, tak aj ako prorocké znamenie pre našu dobu. Musíme dať priestor tichu, počúvaniu Otca, ktorý hovorí a „vidí v skrytosti“ ( Mt 6,6). 

       Leto môže byť prozreteľným časom na prežívanie krásy a dôležitosti nášho vzťahu s Bohom a na to, ako veľmi nám môže pomôcť byť otvorenejšími a prívetivejšími k druhým. Počas leta máme viac voľného času na sústredenie myšlienok a zamyslenie, ale aj na cestovanie a trávenie času jeden s druhým. Využime ho dobre a nechajme za sebou vír záväzkov a starostí, aby sme si vychutnali chvíľky pokoja, zamyslenia, venovali sme si čas aj návšteve iných miest a zdieľali radosť zo stretnutia s ostatnými – ako to robím ja dnes. Urobme z leta príležitosť starať sa o druhých, spoznávať sa navzájom, ponúkať rady a počúvať, pretože to sú prejavy lásky a to je niečo, čo všetci potrebujeme.

Sv. Otec Lev XIV: 

Drahí bratia a sestry, prosme Pána o dar pochopenia, keď sa náš život zasekol. Skúsme dať hlas našej túžbe po uzdravení. A modlime sa za všetkých, ktorí sa cítia paralyzovaní, ktorí nevidia východisko. Prosme o návrat a prebývanie v Kristovom Srdci, ktoré je pravým domom milosrdenstva!

Machové dekorácie 2025